Na tohtoročné ZOH v Soči sme vyslali spolu 62 športovcov (45 mužov a 17 žien), ktorým robí doprovod 68 členov sprievodu. Ja som vo svojich skromných výpočtoch napočítal pri všetkom mojom optimizme medailu jednu, tajne som pred ZOH dúfal a veril našej Nasti, ktorá ma nakoniec neskutočne potešila.
Žiaľ, nikde sa mi nepodarilo dočítať sa, ktorým našim športovcom p.Gantnerová tak dôverovala. V jej výpočtoch určite figurovala Nasťa Kuzminová so ziskom 2 medailí, ďalej určite dôverovala našim hokejistom a zrejme počítala s medailou aj od Veroniky Zuzulovej (v tom čase ešte podľa všetkého nebola zranená). Tá istá pani, ktorá neskôr priznala, že najväčším problémom našej výpravy pre Soči je jej dofinancovanie. Sama veľmi dobre vie a je si vedomá toho, že projekt olympijského tímu sa momentálne žiaľ nerealizuje, že SOV nie je oprávnený požadovať dotácie od štátu. Všetka finančná ťarcha teda zostáva na pleciach samotných športovcov a ich podporného tímu, sponzoroch.
Od začiatku mi chýba na vyjadreniach u našej vedúcej výpravy najmä pokora. Optimizmus je veľmi pekná vec, sám sa považujem za optimistu, ale v tomto prípade to poriadne prestrelila. Ja osobne považujem každé jedno umiestnenie nášho športovca v prvej desiatke za malý športový zázrak. O to viac som sa v nedeľu úprimne, fanúšikovsky potešil pri našej Nasti. Pri tej Nasti, ktorej to údajne v utorok nevyšlo, keď skončila na krásnom 6. mieste. Po skončení utorňajšieho závodu som sa vybral do obchodu a stretol som svojho známeno, ktorý sa ma opýtal, či som sledoval biatlon a či viem výsledok. Na moju odpoveď, že Nasťa skončila na skvelom 6.mieste sa môj známy zarazil a povedal - to nemyslíš vážne? Až šiesta?
No a toto je ďalší slovenský problém, nevieme reálne zhodnotiť naše možnosti, ciele. Lietame v oblakoch, máme nasadené stále ružové okuliare, ale realita je žiaľ niekde úplne inde. Konkurenčný rýchlik prefrčal okolo našej stanice už dávno a nestihli sme naň žiaľ nasadnúť, ani keď trošku spomalil. A to sa ukazuje nielen na tohtoročnej ZOH, ale aj v letných športoch, či už kolektívnych alebo individuálnych. Dnes začal pre naše farby hokejový turnaj a žiaľ aj v tomto zápase sa to potvrdilo. Nie nejdem určite nad našimi chlapcami lámať palicu, aj keď kto chce biť, tak si tú palicu nájde a len čakal na dnešnú príležitosť. Ukázalo sa ale žiaľ aj dnes, že pri vynútených absenciách ich už ťažko nahradzujeme. Chlapci ešte budú mať minimálne tri opravné pokusy, tak ich nechajme v kľude sa pripravovať a konečné súdy vynášajme až keď bude po všetkom.
